S týmto sa nedá
nepochváliť, pretože to nie je bežné ani tu. Tunajšia najmenšia žirafa má už
asi tri týždne opuchnutú zadnú nohu a keďže to je tvor ešte stále divoký,
nie je také ľahké ju vyšetriť. Aj jednoduchý úkon ako zistenie, či je noha
teplá, alebo opuch tvrdý je nebezpečný, pretože to žirafu bolí a tak sa
bráni – kopaním. A keďže na nohu vôbec nestúpal viac ako týždeň bolo nutné
to začať riešiť, čo znamená uspať ho.
Anestézia žirafy je
celkom náročná, čo sa týka počtu potrebných ľudí a pre zviera je vždy veľmi
riziková. Aby ste si vedeli predstaviť, ako veľmi sa neuspávajú žirafy, tak
odborník z Paríža, ktorého chceli zavolať na pomoc, ich uspával asi
30. Situácia sa však nezlepšovala, skôr
naopak a tak bolo rozhodnuté.
Prípravy zahrňovali
vysvetlenie celého priebehu a úloh týmu ošetrovateľov a zavolanie
ďalších dvoch veterinárov na pomoc. Ďalej sme museli presťahovať röntgen a vytvoriť tmavú komoru na vyvolávanie
fotiek (nie nemajú tu digitálny RTG), aby sa fotky dali robiť hneď na mieste
a podľa toho sa mohlo postupovať. Žirafe totiž hrozila, a stále ešte
hrozí, amputácia prstu na zadnej nohe. Keďže je to pacient vysoko rizikový
presúvali sme aj zariadenie na monitorovanie tlaku, srdečnej činnosti
a dýchania. A samozrejme chirurgický materiál na prípadnú amputáciu. No
skrátka pol kliniky a prípravy zabrali celé poobedie. Po zabudnuté veci
totiž nebude čas sa vracať a tak sme nesmeli na nič zabudnúť.
V deň D sme ráno
začali skôr aby sme mali čo najviac času. Ostatné žirafy boli vypustené do
výbehu a v najväčšom boxe sa natiahli po okrajoch laná, aby žirafiak
nemohol ísť k okraju a tresnúť si hlavu keď bude padať. Úlohy boli
rozdelené nasledovne: ošetrovatelia držali laná uviazané o nohy žirafy,
pre prípad náhodného pohybu počas anestézie. Dvaja veterinári intubovali žirafu
a zapájali všetky možne prístroje na monitorovanie životných funkcii.
Zvyšní traja robili vyšetrenie nohy a následne lokálnu antibiotickú
terapiu. Prst zatiaľ ostal na mieste, ale ešte stále to nie je isté. Žirafiak
je mladý a celkom malý (asi 500 kg), ale bude väčší a ťažší a potom
mu prst môže chýbať. Preto najskôr skúšajú náročnú a agresívnu
antibiotickú liečbu. To znamená, že v utorok sme toto všetko zopakovali.
Avšak počet veterinárov sa znížil na troch a tak som sa dostala
k asistencii monitorovania funkcii. Ehm, no, merala som teplotu žirafe :-D
a overovala srdečnú a dychovú frekvenciu.
Ako som už povedala, prípad stále nie je uzavretý
a tak v pondelok nás to čaká celé
znovu.
