Tento príbeh je, bohužiaľ, celý pravda, až sa to hanbím napísať. Ale tak však nech sa na mne
pobaví viac ľudí J
Plán nebol až
taký zložitý. O 23.00 mi šiel autobus z Paríža do Londýna, tam som
mala presadnúť na bus do Birminghamu. Odtiaľ vlakom, a kvôli výluke busomm
do Burton on Trent. No celé sa to začalo
kaziť už v Paríži.
Paríž: 22:45 som
mala byť na stanici. No kvôli hlúpej mapke na zastávke, pobehujeme so Žabom po
stanici metra hore-dolu. Už si hovorím,
že toto nemám šancu stihnúť. Keď nastúpime
konečne do správneho metra vymýšľame záchranný plán: ja (ktorá ani len netuším,
kde je stanica) pobežím dohnať svoj bus a zastavím ho, kým dobehne Žabko
s vecami. Keď som však videla ako
ďaleko je stanica od metra a navyše čas, ktorý mi ostáva skoro som to
vzdala rovno. Ale bežala som. S mojou kondičkou, ma Žabo za chvíľu dohnal
aj s kufrom, ktorý ťahal a tak som mu len zakričala aby ho tam nechal
a bežal za busom on. Dotrmácala som sa na stanicu (skoro umierajúca)
a vidím odchádzať autobus s nápisom London. Doriti! Ale vedľa neho
poskakovala vyoká postava vybavujúca sa vodičom. Nakoniec autobus zastal pri
závore a po konzultácii vodiča s niekým zo stanice sa rozhodli, že ma
ešte vezmú. Okrem mňa takt dobehla skupinka asi piatich Azijčanov, takže som
aspoň nebola jediná. To najhoršie mám za sebou hovorím si.
Londýn: keď sa na
to spätne pozerám tak to prebehlo až prekvapujúco hladko. Asi preto, že som len
vystúpila z autobusu, posadila sa na správne miesto na stanici
a nepohla sa z neho, kým mi neprišiel druhý autobus. Och keby som sa
takto správala častejšie.
Birmingham:
Začínam sa tešiť. Ale po celej noci v autobuse, s tým že som musela
vystúpiť počas trajektu som veľmi unavená. Na prestup mám vyše hodiny
a tak si zadávam úlohy, čo musím stihnúť. 1.- zmeniť peniaze. 2. Dať si
KÁVU! Veľmi podstatná vec, lebo už fakt
nevládzem. 3. Kúpiť si lístok a nastúpiť na vlak.
Takže postupne:
úloha č.1 – spýtala som sa kde je zmenáreň – najprv bola niekde tu
v obchonom centre pri stanici, pri druhom pokuse o bližšie info, ma
poslali kamsi do mesta. Tak som to skúsila aspoň na koniec ulice. Nič som
nenašla , takže som sa rozhodla peniaze vybrať z automatu. Úloha č.1
splnená. Úloha č. 2 – káva – vidím Starbucks – kupujem kávu – hotovo.
A tu
prichádza veľká chyba – úloha č. 2,5 – pozriem sa po topánkach, ktoré mi treba
do ambulancie. Vošla som do obchodu s topánkami. Nechcem tam chodiť
s kufrom a kávou v ruke (veď to sa nepatrí) a tak ju
nechávam na kufri. Asi tak na sekundu, kým nespadla a celá sa nerozliala!
Moja skoro celá káva! O trapase a skvelom entrée ani nehovorím.
Navyše tam ani tie topánky nemali. Pokračujem ďalej. Našla som zmenáreň!
Skvelo. K výmene peňazí dostanem poukážku na kávu zdarma! Značka ideál.
Takto sa už nehnevám, že som si svoje latte šmarila o zem. Navyše keby som
kávu už mala (nerozliatu) tak by ma to hnevalo, že som si za ňu zbytočne
platila.
Úloha č. 3: kúpiť
lístok a ísť na vlak. Vždy som si o sebe myslela, že mám dobrý
orientačný zmysel. Ale v obchoďáku bez ceduliek mi nepomohol. Navyše som
nečakala, že to nákupné centrum bude také obrovské. A tak keď som konečne
našla cestu a došla späť na stanicu mala som len pár minút. Na lístky na
vlak sa čaká ako v banke – vytlačíš si poradové číslo a čakáš kým ťa
zavolajú, alebo sa dajú kúpiť v automate. Na prvú možnosť som nemala čas
a tak som volila automat. Ten na mňa niečo vypľul a kázal vybrať
kartu. To som spravila a bežala som na vlak. Tento krát som to naozaj
nestihla. No čo pôjde ďalší. Len to musím dať vedieť April, u ktorej bývam
a ktorá ma má vyzdvihnúť na stanici. Našťastie som si jej číslo odpísala
z mailu. Píšem sms. Prichádza odpoveď: Who´s this (kto to je). :-O????
kontrolujem číslo – sedí. Volám na to číslo – zdvihne chlap – doriti!
Kontrolujem číslo znovu – sedí. Čo budem robiť! Bez nej sa tam nedostanem! Ako
jej dám vedieť. Posielam jej mail. Kontrolujem číslo – 122 nie 112!!!!!!!!!!!!!
Och! Volám April- zdvihne April! Som zachránená! Všetko je v poriadku.
Idem na nástupište, mám ešte asi pol hodinu ale už sa nemienim ani len pohnúť
z miesta, lebo sa znovu niečo stane a ja už mám toho dosť. Posielam
Žabkovi sms –„ všetko sa mi serie, čo sa len dá. Ak sa pokazí ešte jedna vec,
už to asi nezvládnem“. Zo zúfalstva sa chcem pozrieť na lístok, či som si
kúpila dobrý. „Lístok“ je obyčajná účtenka – neplatná ako cestovný doklad!. To
snáď už nie! Tak znovu – tento krát som ale dala prednosť tete pri okienku,
pred automatom. Tá mi dala správny lístok a zvyšok cesty už prebehol bez
problémov.
Na svoju obhajobu
musím povedať, že som sa ponáhľala a netuším ako vyzerajú lístky
z automatu v UK. Bola som dosť nevyspatá, ale čo je hlavné a na
čo netreba zabúdať – nechala som mozog asi niekde v Paríži.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára