Twycross je oveľa
menšia zoo ako bol Beauval. To znamená aj menej roboty pre veterinárov.
„Stránkové dni“ sú tu len v utorok a vo štvrtok. Takže všetky väčšie
úkony sa plánujú na tieto dni. Ostatné dni veterinárky len kontrolujú zvieratá,
ktoré sa momentálne liečia. Veterinárny tým tu, ako som už naznačila, pozostáva
z dvoch doktoriek a jednej sestričky. No a potom sú tu študenti
posledného ročníku z University of Nottingham. Tí to však majú ako povinnú
týždennú prax a tak nie je výnimkou, ak sú tu aj takí, ktorých exotické
zvieratá nezaujímajú. Našťastie moje prvé dve kolegyne to na sebe nedali poznať
J Stáž tu, ale vďaka tomu viac pripomína
školu. Doktorka sa viac pýta a tak musím aj viac rozmýšľať. Navyše tento
týždeň, aj ja budem musieť vypracovať menší projekt, ako ostatní študenti. Minulý
týždeň som namiesto toho prepisovala záznamy o šimpanzoch do prehľadnejšej
formy. Pre niekoho možno nuda, ale pre mňa to bolo zaujímavé čítanie. Skoro ako
telenovela. Záznamy, ktoré som mala k dispozícii boli od ošetrovateľov a zahŕňali
aj správanie. Takže sledovať s kým sa šimpanzica Jolie, na ktorej som
pracovala, momentálne kamaráti bola celkom zábava. Inak tu ale dni utekajú rýchlo. Možno je to
tým, že nepracujem až do siedmej večer a tak ak keď toho nie je veľa na
práci, dá sa to nejako prežiť.
Aby som sa
nezabudla pochváliť: vo štvrtok sme mali časť venovanú manipulácii so
zvieratami. Áno, áno držala som v rukách živú fretku! J
Birmingham:
Už to vyzeralo,
že ma to mesto nemá rado, ale predsa len som mu dala druhú šancu. Nakoniec to
dopadlo celkom dobre. Od druhého najväčšieho mesta v UK, by som ale čakala
trochu viac pamiatok. Centrum mesta, je doslovne jeden veľký obchoďák. Navyše
preplnený. Musím sa priznať, že po troch mesiacoch strávených na dedine
(mimochodom teraz to nie je o nič lepšie), sa necítim až tak dobre na
takých miestach. Také veľké množstvo ľudí a hluku.... no hold stal sa zo
mňa dočasný vidiečan. Túto zmenu som si všimla už v Paríži. Vždy sa mi
veľké mestá páčili, ten ruch v nich, ten život. Teraz som z toho bola
nejaká nesvoja. No hádam to skoro prejde J Na miestnych dedinkách sa mi ale páči, že
95% domov je tehlových a bez omietky. Takže dediny tu sú pekné,
terakotové. A taká je aj historickejšia časť Birminghamu. V „mojej“ dedine
– Castle Gresley, to však má jeden háčik – všetky domy mi prídu rovnaké
a tak sa mi oveľa horšie orientuje. Našťastie sama niekam chodím len málo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára